Bol som pred Bonaparte.
12 x.
Ani za Matoviča, ani za Sulíka.
Za seba.
Za svoju (naivnú) predstavu o funkčnej občianskej spoločnosti.
Chodil som aj na „Gorilu“, aj proti Mečiarovi.
Rovnaké pohnútky.
Nemám rád stádo a jeho prejavy.
Avšak predstava, že by sa mohlo naplniť to, čo je skandované, povzbudzuje ... .
Ale potom padni komu padni.
Od 1989, až po dnešok.
A samozrejme aj tým spred 1989.
Červeným, modrým, hnedým a všetkým, ktorí ziskuchtivo prznili a prznia ľud(í)
geo-politického útvaru, ktorý sa dnes zhodou okolností nazýva Slovenská republika.
A ďalšie príležitosti vyvetrať si hlavu na námestiach určite prídu.
Genetický „ zlepenec ľudí(u) pod Tatrou “, opakovane znásilňovaných európskou históriou zo všetkých svetových strán, je toho živnou pôdou ... .
Dovidenia.